Väčšina diskusií o AI a zamestnanosti sa začína jednoduchou otázkou: Ktoré práce dokáže vykonávať AI?
Je to dôležitá otázka, no sama osebe nestačí na predpovedanie toho, čo čaká pracovníkov. Technológia môže zvládať mnohé úlohy v rámci určitého povolania bez toho, aby toto povolanie zaniklo. Môže to mať viacero dôvodov. Ľudia môžu zostať nenahraditeľní, pretože zákazníci chcú ľudský kontakt, inštitúcie vyžadujú, aby zodpovednosť niesol človek, alebo si práca vyžaduje fyzickú prítomnosť a úsudok. Nižšie náklady tiež môžu zvýšiť dopyt natoľko, že zamestnanosť v odvetví porastie, namiesto toho, aby klesala, hoci AI zvyšuje produktivitu pracovníkov.
Rámec OpenAI pre transformáciu pracovných miest v ére AI ponúka nový pohľad na tieto možnosti. Možnosť technického nahradenia úloh nepovažuje za predpoveď zániku pracovných miest, ale kladie tri otázky:
Dokáže AI vykonávať podstatnú časť úloh daného povolania?
Zostáva človek kľúčový pri vykonávaní práce, dohľade nad ňou alebo preberaní zodpovednosti za ňu?
Ak AI zníži náklady na službu, vzrastie dopyt natoľko, aby vyvážil nárast produktivity?
Uplatnenie tohto rámca na 921 povolaní, ktoré zahŕňajú približne 148 miliónov pracovných miest v USA, prináša pestrejší obraz zmien na trhu práce. Približne 18 percent pracovných miest čelí pomerne vysokému riziku automatizácie, 24 percent sa pravdepodobne reorganizuje, 12 percent môže vďaka AI pribúdať a 46 percent čakajú menšie zmeny v najbližšom období.
Tieto kategórie nepredpovedajú, že určité percento pracovných miest zanikne. Ukazujú, kde sa môžu jednotlivé typy zmien prejaviť najskôr.
Pracovné miesta s vyšším rizikom automatizácie: Môžu sem patriť pracovníci zadávajúci údaje, telefonickí predajcovia, korektori a niektoré účtovnícke či administratívne pozície. Veľkú časť tejto práce tvorí spracúvanie, kontrola alebo odovzdávanie štandardizovaných informácií – úlohy, ktoré AI čoraz lepšie zvláda bez toho, aby výslednú službu priamo poskytoval človek. Dopyt po týchto činnostiach nemusí vzrásť natoľko, aby vyvážil výsledný nárast produktivity.
Tieto pracovné miesta treba pozorne sledovať, najmä tam, kde sú sústredené v konkrétnych oblastiach alebo kde majú pracovníci málo možností prejsť na príbuzné pozície. Ani tu však technické možnosti nevedú automaticky či okamžite k zániku pracovných miest. Zamestnávatelia stále musia upraviť pracovné postupy, prepojiť AI s existujúcimi systémami, riešiť chyby a regulačné riziká a určiť, či je automatizácia skutočne lacnejšia než ďalšie zamestnávanie ľudí.
Pracovné miesta, ktoré sa reorganizujú: Druhá, väčšia skupina sa pravdepodobne skôr reorganizuje, než zanikne. Môže ísť napríklad o právnikov, účtovníkov, vývojárov softvéru, finančných analytikov a učiteľov. AI už dokáže pripravovať návrhy zmlúv, sumarizovať dôkazy, vypracúvať finančné analýzy, písať kód a vytvárať učebné materiály. Klienti a inštitúcie však stále potrebujú ľudí, ktorí uplatnia svoj úsudok, prevezmú zodpovednosť za rozhodnutia, porozumejú neobvyklým prípadom a budú budovať vzťahy s kolegami, študentmi či zákazníkmi.
AI môže každému právnikovi umožniť skontrolovať viac dokumentov, vývojárovi napísať viac kódu či učiteľovi pripraviť viac materiálov prispôsobených jednotlivým žiakom. Pri niektorých činnostiach by tak mohlo byť potrebnej menej ľudskej práce, no v samotných povolaniach zostáva úloha človeka zreteľná. Kľúčovou otázkou je, ako sa zmení podoba pracovných miest: ktoré úlohy prevezme AI, ktoré zostanú pracovníkom a či nástupné pozície a kariérny postup naďalej poskytnú príležitosti na učenie.
Pracovné miesta, ktoré vďaka AI pribúdajú: Ide o miesta, pri ktorých môže AI znížiť náklady natoľko, že vyvolá vyšší dopyt. Príkladmi sú doučovatelia, poradcovia v oblasti duševného zdravia, osobní finanční poradcovia a niektorí zdravotnícki pracovníci. Tieto služby sú dnes pre mnohých ľudí drahé alebo ťažko dostupné. Vyššia produktivita v týchto oblastiach nemusí znamenať menej pracovníkov. Cenovo dostupnejšie doučovanie by si mohlo zaplatiť viac rodín. Lacnejšie finančné poradenstvo by mohlo sprístupniť individuálne rady domácnostiam, ktoré si dnes poradcu nemôžu dovoliť. Lekári s podporou AI by mohli poskytovať viac následnej a priebežnej starostlivosti. Ak dopyt dostatočne vzrastie, celková zamestnanosť by sa mohla zvýšiť aj pri rastúcej produktivite jednotlivých pracovníkov.
Pracovné miesta s menšími zmenami v najbližšom období: Patria sem mnohé povolania, ktorých hlavné úlohy zostávajú fyzické a musia sa vykonávať na konkrétnom mieste, napríklad elektrikári, inštalatéri, pokrývači, stavební robotníci a mnohí pracovníci v stravovaní. AI môže pomáhať s plánovaním, cenovými odhadmi, školením, zásobami či komunikáciou so zákazníkmi, no dnes nedokáže nainštalovať elektrické rozvody, opraviť potrubie, vymeniť strechu ani pripraviť a podať jedlo.
Ani tieto povolania nezostanú bez vplyvu AI. Ich administratívne a riadiace úlohy sa môžu zmeniť a pokrok v robotike by časom mohol rozšíriť možnosti automatizácie. Ich hlavnú náplň práce však zatiaľ jazyková AI dokáže ovplyvniť len pomerne málo, preto sú veľké zmeny v blízkej budúcnosti menej pravdepodobné.
Prvé účinky AI sa pravdepodobne prejavia skôr v zmenách úloh, pracovných postupov a požadovaných zručností než v plošnom zániku povolaní. Už dnes sa AI v skutočnosti využíva viac v povolaniach označených za viac ohrozené automatizáciou. V najohrozenejších povolaniach je používanie ChatGPT približne trikrát rozšírenejšie než medzi pracujúcimi celkovo.
Nedávne zmeny nezamestnanosti však nezodpovedajú priamo tomu, nakoľko možno úlohy technicky nahradiť. Od prvého štvrťroka 2024 vzrástla nezamestnanosť v niektorých menej ohrozených povolaniach viac než v tých, ktoré rámec zaraďuje medzi najviac ohrozené AI. To však nedokazuje, že AI nemá na trh práce žiadny vplyv. Nezamestnanosť v jednotlivých povolaniach odráža mnoho vplyvov. Niektoré zmeny sa môžu prejaviť skôr v nábore, príležitostiach pre začiatočníkov, mzdách či skladbe pracovných úloh než v prepúšťaní.
AI neurčuje jedinú nevyhnutnú budúcnosť práce. Technické možnosti sú dôležité, no rovnako záleží na inštitúciách, spotrebiteľskom dopyte, rozhodnutiach firiem, regulácii a trvalej hodnote ľudskej účasti. Rámec transformácie navrhnutý v tejto štúdii naznačuje, že rôzne povolania si budú vyžadovať odlišné opatrenia verejnej politiky.
Pracovné miesta s vysokým rizikom automatizácie si môžu vyžiadať systémy včasného varovania, cielenú pomoc pri adaptácii a plány transformácie prispôsobené miestnym podmienkam.
Miesta, ktoré sa pravdepodobne reorganizujú, si môžu vyžadovať aktualizované vzdelávanie, profesijné štandardy, pravidlá personálneho obsadenia a jasnejšie požiadavky na ľudský dohľad.
Povolaniam s potenciálom rastu môžu pomôcť politiky, ktoré podporujú zavádzanie AI, rozširujú prístup k službám a pripravujú viac pracovníkov na vstup do daného odvetvia.
Vo všetkých kategóriách potrebujú tvorcovia politík kvalitnejšie informácie v reálnom čase. Tradičné štatistiky trhu práce sú cenné, no často sa aktualizujú príliš pomaly na to, aby zachytili zmeny v úlohách, očakávaniach zamestnávateľov a využívaní technológií. Spojenie údajov o zamestnanosti s ukazovateľmi schopností AI a jej skutočného zavádzania môže poskytnúť aktuálnejší obraz o tom, kde sa hromadí tlak.
